Hlavná stránka > Činnosť > Nelegálne zamestnavanie > Zodpovednosť odberateľa služby a prác pri nelegálnom zamestnávaní
Zodpovednosť odberateľa služby a prác pri nelegálnom zamestnávaní
Aktualizované: 29.04.2016 11:45

Na Slovensku inšpektoráty práce ročne odhalia približne 2500 nelegálne zamestnávaných fyzických osôb. Zamestnanci v takýchto prípadoch prichádzajú o poskytnutie ochrany, ktorú im zaručujú pracovnoprávnych predpisy a zároveň nie sú dôchodkovo, sociálne a zdravotne poistení.

Zákon 351/2015 Z. z. bol prijatý v nadväznosti na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 a zdôrazňuje potrebu prispieť v boji proti nelegálnemu zamestnávaniu v kontexte vysielania zamestnancov.  Nové oprávnenia kontrolných orgánov zabezpečujú účinnejší boj s nelegálnym zamestnávaním najmä v obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré môžu mať aj charakter vyslania.

Inšpektoráty práce ako kontrolné orgány majú v zmysle zákona povinnosť uložiť právnickej alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu (vo výške od 2000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur) za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu, ktorú jej  na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (poskytovateľ služby) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide

a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo
b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

Predpokladom na vyvodenie zodpovednosti odberateľa služby bude zistenie nelegálneho zamestnávania zo strany poskytovateľa služby. Inšpektorát práce v rámci výkonu inšpekcie práce preto v prvom rade bude zisťovať, či v konkrétnom prípade poskytovateľ služby porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a  posúdi, či sa jedná o vyššie uvedenú prácu alebo službu, aby mohol následne skonštatovať porušenie zákazu prijať prácu alebo službu zo strany odberateľa služby.

Oprávneným orgánom v zmysle uvedeného sú však jednotlivé inšpektoráty práce, nie NIP.  Inšpektorát práce bude  môcť ukladať a vymáhať dve pokuty; jednu od dodávateľa za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a druhú od odberateľa za to, že prijal službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnával poskytovateľ služby. Odberateľ bude povinný zaplatiť pokutu bez ohľadu na jeho vedomosť o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť. Zákon umožnením postihu odberateľov služieb pôsobí preventívne v potieraní nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, nakoľko predpokladá, že odberateľ o porušení vedel alebo vedieť mal a teda nemal od nelegálneho zamestnávateľa prijímať služby a prácu prostredníctvom nelegálne zamestnaných zamestnancov.

Táto zákonná úprava sa uplatní, len ak odberateľom bude právnická osoba alebo fyzická osoba, podnikateľ, nie v prípade fyzickej osoby - občana ako odberateľa služby a zároveň sa musí jednať o vyššie uvedené cezhraničné poskytovanie služby alebo dodávku práce, nie akékoľvek dodávateľské vykonávanie prác.

Ak si teda bežný občan objedná od stavebnej spoločnosti renováciu bytového jadra a inšpektorát práce zistí, že spoločnosť nelegálne zamestnáva zamestnanca, ktorý vykonáva objednanú rekonštrukciu, občan nie je ako odberateľ služby postihnutý za porušenie zákazu prijatia služby alebo práce. Ak však agentúra dočasného zamestnávania dočasne pridelí do spoločnosti zamestnanca, ktorého ale neprihlásila do registra Sociálnej poisťovne, spoločnosť ako užívateľský zamestnávateľ bude pri vykonaní inšpekcie práce taktiež sankcionovaná za porušenie zákazu prijať práce prostredníctvom nelegálne zamestnaných zamestnancov. Na tento účel má preto poskytovateľ služby a prác povinnosť poskytnúť odberateľovi doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých mu poskytuje službu alebo dodáva prácu, ktoré sú potrebné na to, aby si odberateľ mohol skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. Takto môže odberateľ zistiť, že ide o nelegálne zamestnaných zamestnancov predtým ako prostredníctvom nich prijme službu alebo prácu a na základe tohto zistenia od nich službu alebo prácu neprijme.

Zároveň upozorňujeme, že prijímateľ služby aj po konštatovaní porušenia zákazu prijať službu alebo prácu nie je zaradený do zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.

Účelom prijatia zákona 351/2015 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní bolo pri uvedených obchodnoprávnych vzťahoch (cezhraničné poskytovanie služby, cezhraničná alebo vnútroštátna dodávka práce) zabezpečiť účinnejší boj s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Ide totiž o tie obchodnoprávne vzťahy, pri ktorých dochádza častejšie k úmyselnému porušovaniu zákazu nelegálneho zamestnávania po dohode zmluvných partnerov. Napríklad subjekt so sídlom v Slovenskej republike si objedná službu od subjektu usadeného v Českej republike, na základe obchodnoprávnej zmluvy. Český subjekt poskytuje túto službu tak, že uzatvorí „Dohody o provedení práce“ podľa Zákonníka práce Českej republiky s občanmi Slovenskej republiky, ktorí obvykle pracujú na území Slovenskej republiky a ktorí nepreukážu príslušnosť k českému systému sociálneho poistenia prostredníctvom formuláru A1, a teda majú byť prihlásení do slovenského systému sociálneho zabezpečenia. Keďže zamestnanci nie sú prihlásení do slovenského systému sociálneho poistenia, je naplnená definícia nelegálneho zamestnávania podľa slovenského zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní osobami, ktoré pracujú na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že takýto postup si v mnohých prípadoch vyžiadal práve subjekt na území Slovenskej republiky,  je spoluzodpovedný za dodržanie právnych predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní na území Slovenskej republiky a inšpektorát práce mu udelí pokutu za porušenie zákazu prijať službu alebo prácu.

Zároveň tak ide aj o poskytnutie ochrany slovenských občanov vykonávajúcich prácu na území SR na základe českých dohôd a české subjekty ako zamestnávatelia za nich neodvádzajú príspevky na sociálne a dôchodkové zabezpečenie.